aimagazine
Rozšíreniu elektromobilov v SR bráni chýbajúca infraštruktúra
29. Oct. 2019 | autor: redakcia
Pre krajiny strednej a východnej Európy je typické, že automobilový priemysel hrá kľúčovú úlohu v ich hospodárstve, ale pritom zaostávajú v expanzii elektromobilov na cesty. Podľa Denisa Schemoula zo spoločnosti IHS Markit (jedného z prednášajúcich na 6. fóre CEE Automotive Forum, ktoré organizuje Adam Smith Conferences v Budapešti 20. - 21. novembra) sú častými príčinami nedostatočná infraštruktúra a vysoká obstarávacia cena elektrických vozidiel.

Najúspešnejšou krajinou v tomto regióne je Nemecko, v ktorom je export prirodzene silno zastúpený a ktoré si chce udržať svoju pozíciu svetového lídra v elektromobilite  a vývozcu inovatívnej produkcie v tomto odvetví. S cieľom urýchliť vývoj na trhu s elektromobilitou prijala vláda v roku 2016 balík opatrení, ktorý zahŕňa investície dosahujúce takmer miliardu eur. Jeho súčasťou je aj vládny program pre elektromobilitu. 

Slovensko sa rozhodlo podporiť elektrické vozidlá prostredníctvom niekoľkých mechanizmov. Rovnako ako aj v iných krajinách majú batériové elektromobily znížený registračný poplatok, majú tiež nižšiu cestnú daň a v niektorých mestách aj lacnejšie parkovanie. Na rozdiel od krajín ako Nemecko a Poľsko na Slovensku zatiaľ nezaviedli obmedzenia vjazdu vozidiel so spaľovacím motorom do centier miest. 
Čo ale má Slovensko s Nemeckom spoločné je finančná podpora pri kúpe nových vozidiel. Od júna 2018 je možné žiadať o dotáciu až 5000 eur na kúpu batériového elektromobilu a až 3000 eur na kúpu hybridného elektromobilu. Je treba poznamenať, že systém dotácií existuje aj v Česku, ale žiadať o ne môžu len obce, verejné inštitúcie a podnikatelia, nie súkromný užívatelia áut. V Poľsku sa takéto dotácie ešte len zavádzajú. „Podľa navrhovaného systému verejných dotácií, ktoré budú platiť pre všetky typy elektrických vozidiel, bude Poľsko poskytovať maximálne 8000 eur na nákup súkromných a firemných vozidiel,“ dodáva Schemoul.  

Na Slovensku sa rozvoju siete nabíjacích staníc venuje už menšia pozornosť, a to je rozdiel v porovnaní s Nemeckom či napríklad Slovinskom, ktoré chce mať na svojom území do roku 2030 viac než 22 000 nabíjacích staníc. „Za ďalšiu prekážku rozvoja trhu s batériovými elektromobilmi sa považuje aj zlá úroveň ciest a to, že sa nestavajú nové diaľnice,“ doplňuje Schemoul. 
„Vo všeobecnosti je teda nedostatočne rozvinutá dobíjacia infraštruktúra najväčšou prekážkou hlbšieho preniknutia elektromobilov na slovenský trh, a to aj v dlhodobom aj strednodobom horizonte. Ale prísnejšie emisné normy budú tlačiť na rast predaja elektrických vozidiel. Počet hybridných elektromobilov bude pravdepodobne rásť oveľa rýchlejšie než počet batériových a podľa našich odhadov by sa v roku 2023 mohlo dosiahnuť  10 % hybridných i batériových vozidiel,“ uvádza Schemoul. 

Kontext transformácie mobility
Elektrické vozidlá predstavujú len časť transformácie mobility. Ostatnými zložkami sú autonómne vozidlá, smart riešenia mobility pre mestá a pod. Rozvoj technológií spojený s autonómnymi vozidlami je príležitosťou, z ktorej ťažia všetky krajiny strednej a východnej Európy. O týchto technológiách sa bude diskutovať počas najväčšej udalosti automobilového priemyslu v regióne, na 6. CEE Automotive Forum (Budapešť, 20. – 21. novembra), a okrem toho sa technológie budú účastníkom predvádzať na odborných exkurziách bezprostredne pred fórom. Vlády jednotlivých krajín sa snažia prilákať technologické firmy, aby si u nich postavili nové vývojové zariadenia. Napríklad v Česku postavia minimálne dva polygóny na testovanie autonómnych vozidiel a Ústí nad Labem sa chce stať testovacím mestom pre tieto vozidlá. V Maďarsku sa zas stavia testovací polygón Zalazone. 
Autá bez vodiča sa považujú za veľmi sľubnú oblasť zo strany médií, priemyslu aj odbornej komunity. „Veľmi ma zaujíma regionálny prínos každej spoločnosti k programu fóra. Continental Automotive do diskusie prispeje tým, že predstaví nasadenie umelej inteligencie do vývoja autonómnych vozidiel,“ povedal Sasha Cioringa, generálny manažér spoločnosti Continental Automotive Serbia, pobočky jednej z technologických korporácií pôsobiacich v regióne strednej a východnej Európy. 
 „Tento región má fantastických inžinierov a výrobné závody a môže výrazne ovplyvniť budúcnosť  automobilového priemyslu. Odborníci Continentalu aktívne rozvíjajú zdravý ekosystém mobility. Na základe súčasného stavu technológií vyžaduje účinná ochrana životného prostredia rôzne pohony vozidiel: nízkoemisné spaľovacie motory, rovnako ako elektrifikované a čisto elektrické vozidlá. Continental tieto technológie robí dostupnejšími a spoľahlivejšími,“ hovorí Cioringa. 
V roku 2017 Cioringa pre Continental Automotive založil v Srbsku výskumné a vývojové centrum. Zamestnáva 400 vysoko špecializovaných inžinierov, ktorí vyvíjajú produkty a riešenia ako platooning (zoskupovanie kamiónov počas jazdy), kamerové a radarové systémy pre kamióny a riadiace moduly a prístupové systémy pre osobné vozidlá. Toto centrum, rovnako ako mnoho ďalších v regióne pomáha Continental Automotive dosiahnuť ich víziu.   
 „Naša vízia znie nasledovne: nulová nehodovosť, nulové emisie a nulový stres. Cestovanie je základnou súčasťou našich životov: cesta do práce, odvoz detí do škôlky, návšteva priateľov a rodiny alebo proste len cesta na dovolenku. Continental sa stará o potreby a priania spoločnosti a o jej evolúciu. Naše technológie sú inteligentné a prepojené a uľahčujú nám život,“ hovorí Cioringa. 

aktuálne vydanie zobraziť archív vydaní
ai magazine 3/2023 vyšiel 6.7.2023
PDF číslo na stiahnutie
ai magazine 4/2023 vyjde 8.9.2023
Uzávierka podkladov 24.8.2023
partneri
LEADER press, s.r.o., vydavateľstvo odborných časopisov, Dolné Rudiny 2956/3, 010 01 Žilina
© LEADER press, s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
0.012 s.